Termovízia

Nepravidelnosti v tepelnotechnických vlastnostiach prvkov tvoriacich obvodový plášť budovy majú za následok teplotné odchýlky na povrchu konštrukcie. Povrchová teplota je ovplyvňovaná aj prúdením vzduchu okolo alebo cez obvodový plášť budovy. Rozloženie povrchovej teploty sa môže teda použiť na určenie tepelných nepravidelností spôsobených napríklad poruchami konštrukcií, obsahom vlhkosti alebo prenikaním vzduchu v jednotlivých prvkoch, ktoré tvoria obvodový plášť budovy.

Stavebná termovízia je metóda stanovujúca a znázorňujúca rozloženie teploty časti povrchu obvodového plášťa budovy. V súvislosti s normou STN EN 13187 sa termovízia vykonáva pomocou snímacieho zariadenia infračerveného žiarenia, ktoré poskytuje zobrazenie na základe zdanlivej sálavej teploty meranej plochy. Tepelné žiarenie meranej plochy (hustota infračerveného žiarenia) sa transformuje snímacím zariadením na tepelný obraz, ktorý znázorňuje relatívnu intenzitu tepelného sálania z rozličných častí povrchu. Intenzita obrazu je funkciou povrchovej teploty, charakteristiky povrchu, okolitých podmienok a samotného snímača. Merací postup zahŕňa aj vyhodnotenie tepelných obrazov (termogramov).

Princíp termovízie

Termovízna diagnostika stavebných častí zahŕňa:

a) určenie rozloženia povrchovej teploty v časti obvodového plášťa z rozloženia zdanlivej sálavej
teploty pomocou snímacieho zariadenia infračerveného žiarenia;

b) zistenie, či je toto rozloženie povrchovej teploty „netypické“, t. j. či je spôsobené napríklad
poruchami izolácie, obsahom vlhkosti alebo prenikaním vzduchu;

c) prípadné posúdenie typu a rozsahu porúch.

Na určenie, či zistené odchýlky v tepelnoizolačných vlastnostiach sú netypické, získané termogramy sa porovnávajú s predpokladaným rozložením teploty povrchu, ktoré sa určí pomocou návrhových veličín obvodového plášťa budovy s okrajovými podmienkami v čase skúšky. Tieto analýzy vychádzajú z výkresovej dokumentácie obvodového plášťa, vykurovacieho a vetracieho zariadenia v skúšanej budove.